Stavebné normy pre zhotovenie plochých striech

Prečo izolovať strechu?

Strecha je stavebná konštrukcia, ktorá sa nachádza nad vnútorným alebo chráneným priestorom budovy a je vystavená priamemu vplyvu vonkajšieho prostredia.

Základnou funkciou strešnej konštrukcie je zaistiť požadované vnútorné prostredie v objekte.

Strešné konštrukcie sa navrhujú podľa STN 73 1901:1998, kde sú špecifikované presné požiadavky na ploché strechy, týkajúce sa sklonu a skladby strešného plášťa, spôsobu odvodnenia strechy a v prípade dvojplášťových striech tiež odvetrávanie

vzduchovej medzery.

Požiadavky na strešné konštrukcie

odolnosť voči pôsobeniu vonkajších vplyvov 

zaistenie tepelnej pohody vnútri objektu

ochrana interiéru pred nežiaducim hlukom

protipožiarna ochrana

Výrobky z minerálnych vlákien Isover a DACHOTERM sú ideálnym izolačným materiálom pre aplikáciu v strešnej konštrukcii, kde zaisťujú bezpečné splnenie všetkých požiadaviek. Využívajú sa predovšetkým ich vynikajúce tepelne izolačné vlastnosti kvôli minimalizácii nežiaducich tepelných strát strechou. Tým dochádza k vytvoreniu optimálnej tepelnej pohody vo vnútri chránenej budovy.

Z hľadiska pasívnej požiarnej bezpečnosti je tiež omnoho vhodnejšie použitie minerálnej vlny na rozdiel od polystyrénu. V prípade požiaru bezpečne chráni konštrukcie pred ohňom – zabraňujú šíreniu plameňov a nezvyšujú požiarne zaťaženie konštrukcie.

Vďaka svojim dobrým zvukopohlcujúcim vlastnostiam tieto výrobky taktiež veľmi dobre prispievajú k ochrane ľudí vnútri objektu a pred nežiaducim vonkajším hlukom.

Rozdelenie strešných plášťov

Ploché strechy možno deliť do niekoľkých skupín podľa rôznych kritérií. Najčastejšie delenie je toto:

Stavebné fyzikálne požiadavky

Medzi základné vplyvy, ktoré je nutné zohľadniť pri návrhu strešného plášťa, predovšetkým s ohľadom na voľbu tepelnej izolácie, radíme:

Navrhovanie plochých striech

Strešné konštrukcie musia byť navrhnuté tak, aby po dobu svojej životnosti boli schopné odolávať akýmkoľvek poveternostným, biologickým a dynamickým vplyvom, čo sa týka najmä hydroizolačnej vrstvy, ktorá je väčšinou vystavená priamemu pôsobeniu týchto vplyvov. Vodotesnosť strešného plášťa je najdôležitejšou vlastnosťou strechy.

?Sklon strechy

Minimálny dovolený sklon strechy je určený normovou hodnotou 1°, ale vzhľadom k náročnosti vyhotovenia a nutnom technologickom odporúčaní pri tomto minimálnom spádovaní sa doporučuje navrhovať strechy s minimálnym sklonom 2°.

Spôsob odvodnenia

Vlastný sklon strechy môže byť vytvorený dvomi metódami:

• • spádovaním rovín plášťa do rôzneho sklonu – výška strešného plášťa v mieste atiky je po celom obvode strechy rovnaká – jednoduché napojenie hydroizolácie na atiku (väčšinou riešené monolitickou spádovou vrstvou)

• spádovaním rovín plášťa do rovnakého sklonu – výška strešného plášťa v mieste atiky nie je po obvode strechy rovnaká; toto riešenie je výhodnejšie pri jednoduchších pôdorysoch – jednoduchosť vyhotovenia; pri zložitejších tvaroch striech môže dôjsť ku komplikáciám pri napájaní hydroizolácie na atiku

S navrhnutým sklonom strechy súvisí spôsob odvodnenia, ktoré sa pri jednoplášťových strechách robí väčšinou dovnútra dispozície prostredníctvom bodových vtokov, pričom každá plocha by mala byť osadená minimálne dvomi vtokmi (pre zaistenie funkčnosti pri upchatí jedného z vtokov napr. nečistotami). Napojenie týchto vtokov na skladbu strešného plášťa, najmä na hlavnú hydroizolačnú vrstvu (prípadne aj na poistnú hydroizolačnú vrstvu), je jedným z kritických miest riešenia strechy, a je preto treba mu venovať maximálnu pozornosť (viď. kapitola Typické detaily).

Dvojplášťové strechy sa odvodňujú tiež dovnútra dispozície prostredníctvom medzistrešných žľabov, ale oproti jednoplášťovým strechám sa môžu s výhodou odvodňovať i mimo dispozície objektu – zaatikovými alebo pododkvapnými žľabmi.

Nedeliteľnou súčasťou návrhu strechy je návrh skladby strešného plášťa, v ktorom je nutné zohľadniť materiály jednotlivých vrstiev a ich možnú vzájomnú interakciu. Dôležitými požiadavkami pri návrhu súvrstvia sú súčiniteľ prestupu tepla konštrukciou U (W.m-2.K-1), ktorý je primárnym faktorom pre určenie hrúbky tepelnej izolácie a ďalej potom stabilita voči saniu vetra a splnenie zvukotechnických požiadaviek.

Pri dvojplášťových strechách potom k týmto požiadavkám patrí správne a dostatočné vetranie vzduchovej medzery, obzvlášť jej napojenie na vonkajšie ovzdušie. Návrh musí zaistiť plynulé a stále vetranie medzistrešného priestoru tak, aby bola odvedená akákoľvek vodná para, ktorá sa do priestoru dostala, skôr než dôjde k jej kondenzácii. Výpočet veľkostí privádzacích a odvádzacích otvorov (rieši norma STN 73 1901) je ovplyvnený veľkosťou strechy, materiálovým riešením horného plášťa, tvarom a rozmiestnením vetracích otvorov, okolitou zástavbou a pod. Na obrázku sú znázornené spôsoby možného odvetrania dvojplášťových striech.

Konštrukčné požiadavky

Všetkými konštrukčnými požiadavkami pri návrhu strešnej konštrukcie sa zaoberá norma STN 73 1901:1998. Pre úspešnú dlhodobú a bezproblémovú funkciu strechy je dôležité venovať pozornosť riešeniu tepelných mostov, správnemu a dostatočnému odvodneniu, správnemu osadeniu strešných vtokov, riešeniu prestupov strešným plášťom a dilatácii konštrukcie.

Tepelné mosty

Tepelné mosty sú také miesta v stavebnej konštrukcii, kde vplyvom nedostatočného zaistenia tepelnej izolácie dochádza jednak k úniku tepla, ale môže dôjsť aj ku kondenzácii vodnej pary. Najčastejším miestom nedokonalého zateplenia je ukončenie strechy atikou, prípadne rímsou. Tepelné mosty sa však vyskytujú aj na ďalších miestach strechy, obzvlášť pri dvojplášťových strechách sa často zabúda na tepelnú izoláciu prestupujúcich konštrukcií. Na nasledujúcich schémach (na obrázku) je zreteľne vidieť, ako by malo byť vyhotovené zateplenie kritických miest plochých striech pre zabránenie vzniku tepelného mostu a následných možných porúch.

Schéma správneho zateplenia plochých striech

Ďalším častým miestom tepelných mostov je nedokonalé zateplenie v mieste strešného vtoku. Pri nedostatočnom zaizolovaní tohto miesta môže dôjsť v zimných obdobiach k premrznutiu konštrukcie, ktoré môže spôsobiť napr. vážne poškodenie tela vtoku. Minerálna vlna je ideálnym materiálom pre utesnenie akýchkoľvek voľných priestorov okolo vtoku. Ďalej doporučujeme spraviť tepelnú izoláciu odpadového potrubia až do výšky posledného podlažia. Táto tepelná izolácia môže byť vyhotovená taktiež z výrobkov z minerálnej vlny – viac informácií v katalógu Technickej izolácie.

Kotvenie strešného plášťa

Jedným z najdôležitejších konštrukčných požiadaviek na strešný plášť je zaistenie jeho stability voči saniu vetra. Existujú tri spôsoby tejto stabilizácie:

zlepením jednotlivých vrstiev strešného plášťa k sebe prostredníctvom špeciálnych lepidiel na báze PU alebo asfaltu
zaťažením stabilizačnou vrstvou z vhodného materiálu (riečny štrk, okružliaky)
mechanickým kotvením celého súvrstvia
Mechanické kotvenie je dnes bežne používanou metódou kotvenia strešného súvrstvia ako pri realizácií nových, tak aj pri rekonštrukcií starých plochých striech. Špeciálne kotevné prvky sa umiestňujú väčšinou do vzájomných presahov hydroizolačných pásov. Kotvenie je možné urobiť v prípade potreby tiež mimo presahov jednotlivých pásov, a to buď priamo alebo prostredníctvom roznášacích líšt. Takto umiestnené kotevné prvky je potom potrebné prelepiť záplatou z rovnakého materiálu aký je ten, čo sa kotví. Mechanické kotvenie strešného súvrstvia (prípadne jeho jednotlivých častí – napr. tepelnej izolácie) je veľmi jednoduché a rýchle a umožňuje vykonávať pokladanie izolačných dosiek zároveň s inštaláciou hydroizolačnej vrstvy s relatívnou voľnosťou termínu realizácie bez ohľadu na klimatické podmienky. Výber špeciálnych kotviacich prvkov je veľmi široký a správna voľba závisí obzvlášť na type a únosnosti podkladu (zisťované výťažnými skúškami), do ktorého sa bude strešný plášť kotviť.

Počet a rozmiestnenie kotiev je záležitosťou výpočtu podľa pokynov Cechu klampiarov, pokrývačov a tesárov a závisí obzvlášť na výške budovy, tvare strechy, hodnote zaťaženia vetrom a polohe kotvy na streche (na okrajoch a v rohoch strechy je potrebný dvakrát resp. trikrát väčší počet kotiev než v strednej časti strechy z dôvodu vyššieho zaťaženia veterným vztlakom). Pri nesprávnej voľbe typu kotevných prvkov a ich počtu môže vo veľmi krátkej dobe dôjsť k vytrhnutiu kotevných prvkov z podkladu a tým k čiastočnej strate stability voči veternému vztlaku. To môže viesť až k totálnej deštrukcii strešného plášťa.

POZOR: V žiadnom prípade nemožno na kotvenie strešného súvrstvia (prípadne tepelnej izolácie) použiť bežné fasádne hmoždinky, ktoré nemajú dostatočnú pevnosť a vlastnosti vyžadované pre strešné kotviace prvky !!!!

Jednoplášťové strechy

Pre správny návrh skladby jednoplášťovej plochej strechy je nutné poznať všetky okrajové podmienky a požiadavky na strechu a podľa toho voliť poradie vrstiev a ich materiály. Z uvedených dôvodov je preto nutné zveriť návrh strešného plášťa skúsenému projektantovi, ktorý má o používaných vrstvách a ich funkcii prehľad.

Využitie tepelnej izolácie z minerálnej vlny v skladbe plochých striech má svoje výhody, ale aj úskalia. Je nutné si uvedomiť, že minerálna vlna by sa mala v skladbách striech používať len tam, kde nie sú kladené nadmerné požiadavky na užitočné zaťaženie strechy. Jedná sa najmä o strechy nepriechodné s klasickým poradím vrstiev. Pre tepelnú izoláciu týchto striech doporučujeme použiť dosky DACHOTERM G (vrchná vrstva), DACHOTERM SL (spodná vrstva), a ako doplnok na ukončenie tepelnej izolácie u zvislých častí atikové kliny DACHOTERM SL-AK.

V prípade, že má byť spádová vrstva tvorená tepelnou izoláciou, doporučujeme použiť kombináciu dosiek DACHOTERM SL, DACHOTERM G a spádových dosiek Orsil T-SD, ktoré sú štandardne dodávané pre sklon 2%, ale po dohode s výrobcom možno spracovať individuálnu zákazku podľa požiadaviek zákazníka. Pre správne a dokonalé vyspádovanie strechy týmito doskami je treba vypracovať pokladačský plán, ktorý Vám na základe objednávky spracujeme. Princíp kladenia spádových dosiek a vytvorenia tepelne izolačnej vrstvy z dosiek Orsil T-SD a DACHOTERM G je vidieť na obrázku.

Pokiaľ sa v skladbe strechy nad tepelnou izoláciou nenachádza roznášacia betónová (ŽB) doska, musia byť na streche navrhnuté pochôdzkové chodníčky, ktoré zabránia tvoreniu priehlbín v miestach prechádzania za účelom zaistenia údržby strechy a prípadných technologických zariadení inštalovaných na streche.
Tepelne izolačné dosky možno pokladať na akúkoľvek nosnú konštrukciu – betón, drevo, trapézový plech. V prípade trapézového plechu doporučujeme klásť dosky dlhšou stranou kolmo ku smeru vĺn trapézového plechu a hrúbka dosiek môže byť maximálne polovičnou vzdialenosťou jednotlivých vĺn trapézového plechu.

Dvojplášťové strechy

Tepelná izolácia dvojplášťových striech sa umiestňuje na spodný plášť strechy (viď. obrázok). Ten je väčšinou tvorený stropnou konštrukciou nad posledným podlažím, prípadne je tvorený nosnou konštrukciou podhľadu. Z týchto dôvodov je možné bez problémov využiť ako tepelné izolácie materiály s nižšou objemovou hmotnosťou, ako sú izolačné dosky a pásy Isover RIO, AKUPLAT, ROLLINO alebo DOMO. Tieto materiály nám dovoľujú dokonale pokryť spodný plášť a zabrániť tak vzniku tepelných mostov pri nosných konštrukciách tvorených napr. konštrukciou podhľadu. V určitých prípadoch je nutné zaviesť tepelnú izoláciu horného plášťa, ktorá sa urobí z doporučených výrobkov na tepelnú izoláciu jednoplášťových striech – DACHOTERM G (DACHOTERM SL). Toto zateplenie sa uskutočňuje z dôvodu možnej kondenzácie vodných pár na spodnom povrchu horného plášťa.

Pri zavádzaní tepelnej izolácie sa nesmie zabudnúť na tepelnú izoláciu prestupujúcich konštrukcií ako sú napr. potrubia alebo výlezy na strechu. Tieto zvislé konštrukcie doporučujeme izolovať napr. fasádnymi doskami POLTERM UNI alebo POLTERM MAX (viď. kapitola Typické detaily). Svojou pevnosťou nedovolia “zosadať” zvislej tepelnej izolácii, k čomu by mohlo dôjsť pri použití materiálov s menšou objemovou hmotnosťou (Isover RIO, DOMO, ORSTROP, …).

Priechodné strechy

Vzhľadom k predpokladanému veľkému zaťaženiu strešného súvrstvia priechodných striech, ktoré vzniká bežnou premávkou (terasy, parkovisko, športové zariadenie) nemožno u týchto typov striech využiť ako tepelné izolácie výrobky z minerálnej vlny. Naša firma Vám však môže ponúknuť riešenie tepelnej izolácie pomocou tepelne izolačných dosiek z extrudovaného polystyrénu STYRODUR.

Tepelne izolačné dosky STYRODUR sú jedným z najvýhodnejších materiálov pre skladby plochých striech s premávkovou úpravou. Ich výhodou je vysoká pevnosť a takmer nulová nasiakavosť. Je možné ich použiť do všetkých typov skladieb plochých striech, tzn. do striech s klasickým, obráteným a kombinovaným poradím vrstiev. Z výrobného sortimentu tepelne izolačných dosiek STYRODUR sú najvhodnejšie na použitie v skladbách plochých striech dosky 3035CS.

Premávková úprava sa robí vždy na dokončený strešný plášť. Premávkové súvrstvie musí byť klzne oddelené od strešného plášťa prostredníctvom vhodných separačných vrstiev a vždy je nutné zaistiť spoľahlivý odvod vody z premávkového súvrstvia pomocou vhodne umiestnených filtračných a drenážnych vrstiev.

Premávkovou úpravou môžu byť vytvorené terasy, prejazdné strechy prípadne zelené strechy (viď. ďalšia kapitola). Pri tvorbe pochôdzkovej (príp. pojazdnej) úpravy je z dôvodu vysokých nárokov na pevnosť podkladných vrstiev nutné použiť ako tepelné izolácie pevnejší materiál – napr. dosky STYRODUR.

Vhodné spôsoby umiestnenia tepelnej izolácie z týchto dosiek možno vidieť na nasledujúcich obrázkoch. Návrh konkrétnej skladby premávkových striech doporučujeme vždy zveriť odborníkovi.

1. Nosná stropná konštrukcia
2. Spádová vrstva
3. Parozábrana
4. Tepelná izolácia z extrudovaného polystyrénu (STYRODUR)
5. Hydroizolácia (asfaltový pás alebo plastová fólia)
6. Drenážna vrstva (priestorová slučková rohož)
7. Filtračná vrstva (geotextília)
8. Roznášacia železobetónová vrstva
9. Vozovka

1. Nosná stropná konštrukcia
2. Spádová vrstva
6. Tepelná izolácia z extrudovaného polystyrénu STYRODUR
8. Hydroizolácia (asfaltový pás alebo plastová fólia)
9. Drenážna vrstva (priestorová slučková rohož)
10. Filtračná vrstva (geotextília)
14. Dlažba na podložkách

Zelené strechy

Zelené strechy (tiež nazývané vegetačné) sú v súčasnosti veľmi častou a používanou variantou plochých (ale aj šikmých) striech. Ich dôležitou výhodou je výrazný estetický dojem voči okolitej zástavbe, ale technický prínos týchto striech je tiež dôležitý. Vegetačné súvrstvie priaznivo pôsobí na mikroklímu okolo budovy a veľmi účinne chráni hydroizolačnú vrstvu pred teplotnými výkyvmi v priebehu dňa. Vegetačné súvrstvie, ktoré sa môže skladať až zo 7 vrstiev sa inštaluje na akýkoľvek dokončený funkčný strešný plášť (s klasickým, obráteným alebo kombinovaným poradím vrstiev), pokiaľ nosná konštrukcia znesie dodatočné zaťaženie tohto súvrstvia.

Tepelná izolácia z minerálnej vlny je použiteľná v týchto strechách ako samostatná tepelná izolácia výlučne pri skladbách s klasickým poradím vrstiev, kedy je umiestnená pod hydroizolačnou vrstvou. V týchto prípadoch doporučujeme použitie dosiek DACHOTERM G. Okrem týchto materiálov vyrába naša firma aj špeciálne dosky Orsil AGRO, ktoré možno použiť na aplikáciu do zelených striech ako hydroakumulačnú vrstvu. Tieto dosky sú vyrobené v hydrofilnej úprave, ktorá umožňuje hydroponné pestovanie rastlín bez potreby pôdneho substrátu. Pre podrobnejšie informácie si vyžiadajte náš prospekt ZELENÉ STRECHY. Konkrétnu skladbu akéhokoľvek vegetačného súvrstvia vrátane voľby tepelnej izolácie doporučujeme vždy zveriť skúsenému projektantovi.