Spádové klíny z tepelnoizolačných materiálov.

Výhodou spádových klínov z tepelneizolačných materiálov je, že plnia v sklabe viacero funkcií. Vätšinou to sú funkcie spádovej a tepelnoizolačnej vrstvy. Vďaka spádovým klínom je tak možné nahradiť v skladbe strešného plášťa spádovú vrstvu  napríklad zo silikátu, ktorá predlžuje dobu výstavby s použitím mokrého procesu (obr. 1). 

Obr. 1 Schéma skladby plochej strechy so spádovými klínmi

Nízku objemovú hmotnosť tepelneizolačných materiálov, z ktorých v dĺžke zostávajú, ďalej oceníme tam, kde si nimôžeme dovoliť zaťažiť stávajúcu stopnú konštrukciu, ktorá nesie skladbu strešného plášťa (napríklad u rekonštrukcii, alebo pri dodatočnom zateplovaní budov). Spádové klíny je možné zaobstarať aj vo variante, kedy na hornom líci klínu je nakašírovaná vrstva hydroizolačného povlaku. Ako hydroizolačný povlak sa používajú rôzne typy asfaltových pásov, ktoré môžu plniť separčnú funkciu alebo slúžia ako prvá vrstva hydroizolčného súvrstia z asfaltových pásov. Materiálom, z ktorého sú spádové klíny vyrábané, je prevažne podlahový polystyrén EPS, ale aj minerálna vata.

• Výhody spádových klínov:

1. - zníženie namáhania nosnej konštrukcie vlastným priťažením skladby,

- odstránenie mokrého procesu pri tvorbe strešného plášťa,
- zlepšenie celkových tepelnotechnických pareametrov skladby strešného plášťa,
- možnosť použiť diely s nakašírovaným hydroizolačným povlakom.

Umiestňovanie vrstiev spádových klínov.

Zvyšujúce sa požiadavky na tepelnú ochranu budov majú za následok tiež nárast hrúbky tepelnej izolácie v skladbách striech. Spádové klíny majú svoje výrobné limity (obr. 2) a preto je pri vätších hrúbkach skladba vytvorená v kombinácií klínu a rovnej dosky s konštantnou hrúbkou. V tejto súvislosti vystáva otázka vzájomného usporiadania  týchto vrstiev.

Obr. 2 Obvyklé výrobné limity spádových klínov

Obr. 3 Skladba so spádovými klínmi v spodnej vrstve

Obr. 4 Skladba so spádovými klínmi v hornej vrstve

Pre umiestňovanie vrstvy spádových klínov sa ponúkajú dve možnosťi:
   1. spádové klíny tvoria spodnú vrstvu a na nej sú rovné dosky (obr. 3),
   2. spádové klíny tvoria hornú vrstvu a pod ňou sú umiestnené rovné dosky (obr. 4).

Pri umiestňovaní vrstiev dvoch tepelných izolantov by sme si mali uvedomiť, že horná vrstva by mala byť dostatočno tuhá a pevná. Pokiaľ teda používame tepelné izolanty s rozdielnou pevnosťou (rozdiel medzi pevnosťami by nemal byť niejak výrazný),  potom pevnejší diel by sme mali umiestniť nad vrstvu s nižšou pevnosťou.

Ďalším kritériom by ma byť vyššie zmieňovaný výrobný limit dielov. Pokiaľ vieme, že v skladbe použijeme diel s nakašírovanou vrstvou hydroizolačného povlaku, je výhodnejšie aby spodnú vrstvu tvorili spádové klíny (obr. 5) a horné dosky s nakašírovaným povlakom (obr. 6). Dôvodom je zrýchlenie pokládky. Ďalej potom aj znížime počet spojov nakašírovaného hydroizolačného podkladu, pretože spádové dielce s nakašírovanou vrstvou sú dostupné len v menších rozmeroch (cca 1,0 x 1,0m) než rovné dosky (2,5 x 1,0m).

Obr. 5 Skladba so silikátovou spádovou vrstvou (mokrý proces)

Obr. 6 Skladba s tepelněizolačnou spádovou vrstvou

Poznámka: U spádových klínov aj dosiek v hrúbke menšej ako 40 mm. Sú náchylné na zlomenie pri manipulácií na stavbe

Zdroj: asb-portal.cz - čerpané informácie